Vrtuľník je motorové lietadlo ťažšie ako vzduch s rotujúcimi nosnými plochami spojenými v konštrukčnej časti nazývanej rotorová hlava v celok nazývaný nosný rotor. Základným rozdielom medzi vírnikom a vrtuľníkom je, že nosný rotor je u vrtuľníka poháňaný motorom, kým u vírnika je poháňaný prúdom vzduchu vznikajúcim dopredným pohybom. Základný princíp letu vrtuľníka spočíva v otáčaní nosného rotora okolo približne zvislej osi, čím vzniká aerodynamická sila (vztlak), ktorá prekoná tiaž vrtuľníka a umožňuje jeho vznášanie a let. Zmenou smeru vektora ťahu (či už vyklopením osi rotora, alebo aerodynamicky tzv. cyklickým riadením) je umožnené riadenie vrtuľníka v horizontálnej rovine. Preto je nosný rotor hlavným prvkom riadenia vrtuľníka. Keďže je nosný rotor za letu trvalo poháňaný motorom, vzniká reakčný moment, ktorý sa snaží otáčať kabínu vrtuľníka opačným smerom, ako sa otáča rotor.

Tento je kompenzovaný v súčastnosti (v začiatkoch sa vyskytovali aj iné riešenia, ktoré sa ale neujali) dvoma typmi konštrukcií:

Jednorotorová konštrukcia s vyrovnávacou (chvostovou) vrtulkou - autorom tejto konštrukcie je Igor Sikorski a je používaná asi v 90% všetkých vrtuľníkov.
Viacrotorové konštrukcie, kde je vylúčený reakčný moment protibežnou rotáciou jednotlivých rotorov. Objavovali sa skôr ako Sikorskeho konštrukcia, obzvlášť úspešné boli v predvojnovom Nemecku. V súčastnosti sa uplatnili len tandemove usporiadanie (dva rotory za sebou), konštrukcia Piaseckého a koaxiálne usporidanie (dva rotory nad sebou), ktorú v najväčšej miere reprezentuje Kamov.

Väčšina vrtuľníkových škôl v súčastnosti využíva ako školské vrtuľníky Robinsony 22, pre svoju spoľahlivosť a veľmi nízke (v porovnaní s inými vrtuľníkmi) prevádzkovými nákladmi.